Bernardín / Saint Bernard

Pôvod bernardína ...

Skutočný pôvod bernardína je predmetom mnohých úvah a mnohých rôznych teorií o tom, ako a kedy sa plemeno objavilo a vyvinulo. Niektoré teórie sú výraznejšie ako iné, ale pravdepodobne sa nikdy presne nedozvieme, ako toto láskavé, jemné pracovné plemeno začalo. Pôvod plemena ale môže byť dôverihodne vystopovaný k dávnym rímskym psom známym ako molossi. Tieto psy priviedli do Helvécie /Švajčiarsko/ rímske armády behom prvých dvoch storočí nášho letopočtu. Plemeno pôvodne pochádza z Grécka, z jeho domova v Prednej Ázii ho priviedol Alexander Veľký.

Behom doby sa vyvinuly dva typy molossov - illyrijskí a babylonskí. Títo dávní psi tvoria základ dnešných švajčiarskych plemien vrátane svätobernardského psa, bernského salašníckeho psa a veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa. Boli to pôvodne vojenskí psi používaní k stráženiu, ale tiež pracovali dobre ako ťažní a záchrannárski psi.

Koncom prvého tisícročia nášho letopočtu boli tieto psi v Švajčiarskych Alpách už dobre zavedení a známi ako Talhunds /psi z údolia/ alebo Bauernhunds /farmárske psi/. Objavovali sa v mnohých tvaroch a veľkostiach a mnoho z nich malo rovnaké fyzické znaky ako dnešný bernardín.

Na konci  desiateho storočia /asi 970 - 980 n.l./ založil arcidekan Bernard de Menthon /923 - 1008/ svoj slávny hospic v Švajčiarskych Alpách. Svätostánok bol zbudovaný na mieste rozpadnutého Jupiterovho chrámu na úpätí skaly, ktorej sa najskôr hovorilo Jupiterova hora, neskôr Hora smrti, dnes Veľký sv. Bernard, slúžil ako útočisko pre cestujcich a pútnikov prechádzajúcich po náročných cestách medzi Švajčiarskom a Talianskom.  Vojaci a obchodníci používali hospic sv. Bernarda taktiež k úteku pred mrazom a záplavami snehu. Útulok leží vo výške 2469 m nad morom v priesmyku sv. Bernarda. Dnes už nieje použvaný ako útočisko, ale stal sa turistickou atrakciou pre návštevníkov cestujúcich touto oblasťou.

 

Podľa histórie plemena bol Bernard Menthonský jednou z prvých osôb, ktorá priviedla plemeno do hospicu. Veľkí horskí psi tu boli držaní ako strážcovia a ochranci od polovice 17. storočia. Existencia takých psov bola zdokumentovaná v maľbách a rezbách datovaných naspäť pred rok 1695 a popísaná v oficiálnych spisoch hospica roku 1707.

Tieto psi rýchlo slúžili ako spoločníci mníchov, boli špeciálne rozmiestení ako záchranní psi pre cestujúcich, ktorí sa stratili v snehu a hmle. Množstvo kronik, napísaných v mnohých jazykoch, rovnako ako ústne správy od Napoleonových vojakov, ktorí prechádzali cez Veľký priesmyk okolo roku 1800, hovorí o tom, že psi zachránili veľa životov od " bielej smrti ".

Najslávnejší zo všetkých psov útulku bol pes menom Barry. Barry sa dožil 14 rokov a dokumenty tvrdia, že za svojho života zachránil 40 ľudí. Barry bol schopný úplne bez pomoci vyhrabať človeka pochovaného pod snehom. Za svoj život urobil niekoľko zázračných záchran, ničmenej podľa povesti jeho život tragicky skončil v roku 1812. Barry bol údajne omylom považovaný za vlka, keď sa pokúšal vyprostit muža pochovaného pod snehom. V skutočnosti bol dobodaný mužom, ktorého sa pokúšal zachrániť !!! Aj keď prežil tento hrôzostrašný zážitok, nikdy už nebol dosť v poriadku na to, aby sa vrátil k svojmu poslaniu. Preto sa vrátil do Bernu, kde strávil posledné dva roky života. Keď uhynul, stal sa Barry legendou a jeho telo bolo vystavené v múzeu prírodnej histórie v Berne.

 

Barryho socha...

Veľkým obdivovateľom bernardínov bol Napoleon Bonaparte. Začiatkom 19. storočia pomáhal finančne niekoľkým ďalším hospicom, ktoré sa neskôr stali útočiskom mnohých šľachticov behom 19. storočia. Hospic Sv. Bernarda sa preslávil na celom svete a zachránil viac ako 2000 životov. Navštívila ho aj kráľovná Victoria, jej manžel princ Albert a mnoho ďalších členov kráľovskej rodiny. Dnes je hospic len turistickou atrakciou pre milovníkov bernardínov. Socha zakladateľa plemena Bernarda de Menthon stojí hrdo na úbočí. V útulku trvalo žijú štyria mnísi, ktorí sa starajú o 14 psov. V zime súpsi prevážani do útulku v Martigny. Na ich ochranu bola dokonca založená nadácia.

Priamymi predkami bernardínov boli farmárske psi, ktoré boli široko rozšírené po oblasti a trvalo niekoľko generácií, než boli ustálení do ideálneho typu, ktorý predstavuje plemeno dnes. Vo februári 1884 bola otvorená Schweizerische Hundestammbuch / SHSB - Švajčiarska plemenná kniha/. Medzi prvými zápismi bol bernardín Léon a následujúcich 28 zápisov sú tiež bernardíni. Švajčiarsky klub chovateľov bernardínov bol založený v Basileji 15. marca 1884. Na International Canine Congresse 2. júna 1887 bol bernardín oficiálne uznaný ako švajčiarske plemeno a jeho plemenný štandard bol prehlásený za záväzný. Od tej doby je bernardín národným plemenom.